Dýchanie je pre nás absolútne prirodzené. Prichádzame na svet prvým nádychom a odchádzame posledným. A počas nášho života spravíme približne 392 miliónov nádychov a výdychov. Tak prirodzený mechanizmus ako dýchanie. A práve preto by sme sa mali zamyslieť, či záleží na tom, aby sme to robili správne. Áno, čítaš dobre, dýchať sa dá aj “nesprávne”, naopak. Neznamená to však, že vydychujeme kyslík a vdychujeme oxid uhličitý. Znamená to, že čoraz častejšie dýchame ústami a nie nosom. To by sme mali napraviť. Lebo prežiť život s miliónmi nádychom a výdychov, ktoré nie sú kvalitné, ako sa tu dočítate, môže predstavovať problém. A nie len jeden.
Dýchanie vzduchu sa pravdepodobne evolučne vyvinulo v oceáne a samotné pľúca sa vyvinuli približne pred 400 miliónmi rokov na hranici Silúru a Devónu. Pravdepodobne súviselo so nízkou hladinou kyslíka a diverzifikáciou rastlín. Primitívne podoby pľúc vznikali taktiež vo vodnom prostredí, a to u predchodcov dnešných rýb – formovali sa žiabre, ktoré im umožňovali vychytávať a filtrovať kyslík z vody a dostávať ho do organizmu. Najnovšie výskumy poodhaľujú, že úplne prvým typom organizmu, ktorý vedel využívať kyslík, bola nečakane baktéria – a to pred približne 2,48 miliardami rokov.
Moderný človek (Homo sapiens sapiens) ma svoj evolučný počiatok datovaný približne pred 90 000 až 160 000 rokmi v Afrike. Dýchanie nosom aj ústami pre nás pravdepodobne predstavovalo evolučný význam a takáto kombinácia dýchania nám umožňovala mať stály prísun kyslíka, pokým sme prežúvali potravu. Zároveň nám umožňovala využívať jeden spôsob namiesto druhého, pokiaľ nás trápili infekcie horných dýchacích ciest a neboli sme schopní dýchať napríklad nosom.
Dýchanie nosom však predstavuje značné výhody oproti dýchaniu ústami. Je fyziologicky prirodzenejšie a umožňuje filtrovanie vzduchu, zvlhčuje a otepľuje vdychovaný vzduch. Čo ste pravdepodobne nevedeli je, že produkuje oxid dusnatý.Ten je produkovaný v nosových dutinách a uvoľňuje sa pri výdychu. Funguje ako vazodilatátor a umožňuje rýchlejšie dopraviť kyslík k bunkám.
Naopak..
Dýchanie primárne pomocou úst prináša so sebou nebezpečné vedľajšie účinky. Pokiaľ deti v útlom veku dýchajú prevažne pomocou úst, môže to vyústiť k zmenám tvaru tvárovej časti lebky. Kosť, ktorú to ovplyvní najviac je palatum osseum – alebo podnebná kosť. Keď dôjde k splošteniu tejto kosti, môže to spôsobiť problémy s vývinom čeľuste a vytvorením zdravého zuboradia. Ďalším problémom nedokonalo vyvinutej čeľuste je predkus. Dýchanie ústami však ovplyvňuje aj ďalšie kosti tvárovej časti lebky a spôsobuje celkové sploštenie tváre. To sú typické znaky tzv. “mouth-breathers” a nazývajú sa aj adenoidné znaky. Funguje to aj vice versa… čím užšie ústa a kosti tvárovej časti, tým je dýchanie viac ohrozené. Znižuje sa prietok kyslíka cez nos, pridaj k tomu nesprávnu polohu jazyka v ústach a sme nútení viac využívať dýchanie ústami, čo celú vec opäť len zhorší.
Ako zastaviť takýto kolotoč?
Skúsme nazrieť opäť do minulosti, tam možno nájdeme odpoveď. Je pozoruhodné, že väčšina informácií o rozličných malformáciach tvárovej oblasti a z nej spájanými problémami s dýchaním nosom sa začali objavovať takmer súbežne s výskytom vysoko priemyselne spracovaných potravín. Dôvod? Takýmto potravinám chýbala vláknina, minerály, vitamíny a ďalšie živiny. Dobre, ale minerálov a vitamínov máme väčšinou dostatok, teda minimálne v doplnkoch výživy. Problémom nie je ani tak čo jeme, ale ako to jeme.
Prežúvanie
Naši predkovia prežúvali celé hodiny. Strava ktorú požívali bola veľmi tuhá a trvalo to o dosť dlhšie v porovnaní s dnešnou stravou ju dôkladne prežúvať. Aj napriek tomu mali naši predkovia na základe analýzy lebiek výrazné a široké kosti tvárovej časti lebky. To neznamená, že to nemôžeme zvrátiť. Čo? Je možné zmeniť tvar kostí? Jasne o tom hovorí aj článok v Nature z roku 2019. https://doi.org/10.1038/s41598-019-40463-3
a, mikro-CT fotky mandibulárnej kosti myší pri normálnej strave (vľavo) a tvrdej strave (vpravo)
b- superimpozícia fotiek čeľuste, pričom kruh vyznačuje vytláčanie mezenterického okraja čeľuste pri tvrdej diéte
c- schématické znázornenia dĺžiek a uhlov mandibulárnej kosti pri meraniach
Výskumníci podávali myšiam potravu, ktorá predstavovala vyššiu tvrdosť než zvyčajne, aby pôsobila vyššia mechanická záťaž na maxilofaciálne tkanivá. Takáto strava zvýšila frekvenciu žuvania a zväčšila žuvacie svaly. Počítačovým remodelovaním bolo zistené, že extrúzia žuvacieho hrebeňa bola výraznejšia u myší, ktoré boli kŕmené tvrdou stravou. Zároveň sa preukázala vyššia hladina rastového faktora IGF-1 v tomto mieste. Naša čeľusť je neustále “stresovaná” prežúvaním a generovaním tlaku a sily pri spracovávaní potravy. Bol zistený veľmi zaujímavý fakt. Skrátka, mechanická sila, generovaná žuvacími svalmi pri intenzívnom prežúvaní, spúšťa produkciu IGF-1 rastového faktora. Ten koordinuje osteoblastogenézu a formovanie kostí. Tieto zistenia indikujú, že osteocyty v čeľusti “balancujú” produkciu tohto cytokínu na základe množstva produkovaného tlaku pri žuvaní. Takto je ovplyvnená najmä čeľusť.
Dýchanie a žuvanie je navzájom prepojené, no určite je blbosť vrátiť sa k jedeniu surového a neupraveného mäsa. Môžeme si však vyberať potraviny, ako napríklad orechy alebo hovädzí steak, pri ktorých zapojíme žuvacie svaly do väčšej miery. Tento výber sa nám odmení v tom, že budeme mať lepšie vyvinuté svaly čeľuste. Zároveň môžeme do značnej miery premodelovať kosti sánky a našej tvárovej časti lebky. A o to by nám malo ísť. Benefitovať čo najviac z dobre priechodných dýchacích ciest a dýchania nosom. V tom leží vymánenie sa zo začarovaného kruhu.
Lepšie vyvinuté svaly čeľuste = viac prechodné dýchacie cesty a ľahšie dýchanie nosom = menej zdravotných a kozmetických problémov.
Biohacking and Science 